„Ak chcete vybudovať dobrý podnik, vybudujte najskôr seba“

Stať sa úspešným manažérom to neznamená len obliecť si fajnový oblek, nasadiť si módne okuliare s výrazným čiernym rámom a do rúk vziať koženú aktovku. Dnes už skôr iPhone alebo tablet. Samozrejme, že šaty robia človeka, ale nikdy z vás neurobia skvelého podnikateľa, ktorý vybuduje svetoznámy podnik. Podnik, ktorého meno sa bude niesť históriou po cele stáročia. Za tým všetkým sú roky driny, odriekania, trpezlivosti, vzdelávania a učenia sa na vlastných chybách. Najlepšie na chybách tých druhých. Ak chcete vybudovať veľký podnik vybudujte najskôr seba. Tak, ako to urobili aj tí najlepší podnikatelia svojej doby. Páni s veľkým P, ktorí položili základy manažmentu. Základy, na ktorých ďalej stavajú a budujú svoje úspešné podniky aj dnešní manažéri. Nechajte sa inšpirovať týmito velikánmi.

„Až obujeme svět, vyletíme raketou do vesmíru obouvat mimozemšťany. A nejlepší by bylo, kdyby měli čtyři nohy.“

Je zakladateľom obuvníckej firmy Baťa a je pokladaný za jedného z najväčších podnikateľov svojej doby. Áno, presne tak. Reč je o Tomášovi Baťovi. Vzorom sa mu stali skúsenosti jeho predchodcu – Henryho Forda, pričom vytvoril a rozšíril československú verziu vedeckého riadenia firmy. Prišiel so zásadou koncentrovať sa predovšetkým na služby zákazníkovi a prístup k nemu. „Na svete sa vyrába 900 mil. párov obuvi ročne aj keď na svete žije približne 2 miliardy ľudí. Ak uvažujeme 2 páry obuvi na jedného obyvateľa vidíme, aký je rozdiel medzi potrebou a výrobou. A práve tento rozdiel je našou podnikateľskou príležitosťou.“ Jeho postupy a technológie boli na vtedajšie podnikanie revolučné a sú stále používané ako príklady manažérskeho úspechu.

Po vzore Fordovej školy v Spojených štátoch amerických, založil v Zlíne „Baťove školy práce“. Do tejto školy boli zo začiatku (1925) prijímaní iba chlapci vo veku 14 rokov, no o štyri roky neskôr i k nim pribudli aj dievčatá. Absolventi z tejto školy odchádzali po troch rokoch, neskôr po štyroch. Hlavným dôvodom založenia  bola výchova mladých robotníkov, ktorí by vplyvom pedagogického pôsobenia, prostredím a prácou vytvorili jadro, ktoré sa stotožňuje so záujmami a cieľmi podniku. Všetko, čo sa v škole učilo, malo konkrétny cieľ a praktický úžitok. Vo svojom podniku uplatňoval poznatky, ktoré nadobudol na svojich cestách po svete.

Hlavné princípy Baťovho systému riadenia

  • osobná zodpovednosť za vykonanú prácu
  • pocit hrdosti a príslušnosti k podniku
  • samospráva a účasť zamestnancov na zisku podniku
  • pozornosť ku mladej generácii a permanentné vzdelávanie
  • nákup základných surovín priamo od výrobcu vtedy, keď je to cenovo najvýhodnejšie
  • predaj vo vlastných predajniach, aby sa cena nenavyšovala
  • vedúce posty obsadzovať vlastnými „odchovancami“

Nepodnikal pre peniaze, ale pre ľudí

Možno sa pýtate, či je to vôbec možné. Baťa je toho živým dôkazom. Vážil si aj svojich zamestnancov, pretože si uvedomoval, že aj oni sú zdrojom jeho úspechov. Z toho dôvodu pre nich neustále vymýšľal rôzne sociálne programy. Staval pre nich rodinné domy, staral sa o školy a podporoval charitu. Dokonca uňho našlo prácu aj viac ako 200 telesne postihnutých ľudí. Vďaka nemu sa moravské mestečko Zlín premenilo na moderné mesto s viac ako 30 tisíc obyvateľmi. Zlínčania veľmi rýchlo pochopili, že Tomáš Baťa je schopný a ochotný pre nich skutočne a úprimne žiť, preto si ho zvolili za svojho starostu. Populárne sú aj tzv. „baťovské ceny“, ktoré sa vždy končili 9-tkou (dnešné 3,99) a ktoré mali u kupujúceho navodiť pocit výhodnejšej a lacnejšej kúpy. „Baťovské“ alebo skôr polovičné ceny sa spájajú aj s ďalšou krízou firmy. Tá nastala v povojnovom období, kedy firma prišla o veľké zákazky pre armádu. V skladoch sa hromadili nepredané topánky, a tak bolo potrebné vymyslieť riešenie. Tomáš Baťa sa však ako vždy nenechal zahanbiť s spravil radikálny krok – v čase krízy predával topánky s 50% zľavou. Za tento ťah sa mu konkurencia vysmievala a predpovedala mu rýchly krach, no opak sa stal pravdou. Baťa nielen porazil krízu, ale naštartoval aj ďalší rozvoj spoločnosti. V roku 1923 mala firma už 112 predajní obuvi pod značkou Baťa.

„U nás si môžete kúpiť auto akejkoľvek farby, pokiaľ si vyberiete čiernu“

Americký vynálezca a priekopník automobilového priemyslu, Henry Ford. Ako mladý nastúpil do Edisonovej továrne v Detroite a v provizórnych domácich podmienkach, s využitím obmedzených poznatkov postavil v roku 1893 primitívny spaľovací motor. O tri roky neskôr zostrojil svoje prvé samohybné vozidlo zvané Quadricicle, ktoré vážilo 230 kg a dosahovalo rýchlosť 30km/h. V roku 1902 založil Henry Ford company. Už po roku však zo spoločnosti odišiel kvôli konfliktu s investormi, ktorí na rozdiel od Fordovej vízie lacného auta, presadzovali luxusné modely. Táto firma bola neskôr premenovaná na Cadillac. O pár rokov na to založil Ford Motor Company, s ktorou naplnil svoju víziu do poslednej bodky. Až tu mohol naplno uplatniť dôležité inovácie v organizácii a riadení priemyselnej veľkovýroby, ktoré sú známe pod menom „fordizmus“: hromadnosť, technická normalizácia a pásová výroba. Tým, že časti auta boli normalizované, mohol zaviesť hromadnú výrobu. Prácu robotníkov rozčlenil na úkony a pohyby a každý robotník vykonával iba jeden pohyb alebo úkon. Tak mohol zamestnať aj nekvalifikovaných robotníkov. Ako prvý zaviedol dopravníkové pásy, pomocou ktorých sa materiál alebo polovýrobok dopravovali k robotníkom.

Podnikateľ ako sa patrí

Od začiatku sa sústredil na vývoj lacného auta. Vďaka dovtedy nepredstaviteľnej efektivite výroby, keď z montážnej linky schádzal od roku 1908 slávny Ford model T každých 93 sekúnd, sa mu podarilo stlačiť cenu na 260 dolárov. To bolo niekoľkonásobne menej než akýkoľvek iný automobil. Z luxusného tovaru sa tak stalo auto pre každého Američana. Ford bol pomerne konzervatívny a nemal rád inovácie. Aj preto sa model T vyrábal výlučne v čiernej farbe. Zamestnával inšpektorov, ktorí kontrolovali, či sú obchody predajcov čisté a upravené, či sú propagačné materiály správne vystavené.
V čase hospodárskej krízy  začal záujem o Fordove automobily klesať. Ford si požičal peňažné prostriedky z banky, aby udržal podnik v plnom chode. Predajcovia sa dostali do zložitej situácie, pretože Ford neustále posielal automobily v obvyklom tempe. Keď predajcovia začali protestovať, spoločnosť im oznámila, že keď sa autá, ktoré nechceli nezaplatia hotovostne aj s poplatkami za dodanie, budú vyradení zo siete predajcov. To by znamenalo, že budú zničení, takže boli nútení vziať si od banky úver, aby mohli Fordovi zaplatiť. Tým Ford splácal vlastný bankový dlh. Dokázal, že je rozhodný podnikateľ. Pre dosiahnutie jeho cieľov mu nič nesmelo stáť v ceste. Keď odbory hrozili, že mu rozbijú jeho pracovný kolektív, jednoducho ich pôsobenie vo svojich továrňach zakázal. I keď zákony Spojených štátov schvaľovali pôsobenie odborov v priemyselných závodoch, Henry Ford sa postavil proti nim.

Buď ako oni

V súčasnom období v našom (a to nie len podnikateľskom) prostredí prevažuje výrazný deficit kvalitných manažérov. Vo viac ako 75% podnikov pôsobiacich na území Slovenskej republiky, manažérske pozície zastávajú ,,manažéri amatéri“ (čiže zamestnanci, ktorí nemajú manažérske vzdelanie). Všimnime si teda, čo sa môžeme naučiť od týchto dvoch pánov. Aj dnešní odborníci a psychológovia potvrdzujú konanie Tomáša Baťu, ktorý sa riadil zásadou delegovania právomoci na zamestnancov. Nielenže vy sa z toho všetkého nezbláznite, ale aj vaši zamestnanci budú mať pocit hrdosti a spolupatričnosti. Vybudujete si tak skvelé medziľudské vzťahy, pretože len šťastný zamestnanec je dobrý zamestnanec. Ak sa vám niečo nepáči, povedzte to na rovinu ako Henry Ford. Každý problém má svoje riešenie. Dôležité je  komunikovať so svojimi zamestnancami a priznať si chybu. Základom úspešnej firmy sú teda ľudia, ktorí v nej pracujú. Dobrý pracovný tím by mali tvoriť zamestnanci, ktorí sa vzájomne dopĺňajú, ktorí sa dokážu vzájomne rešpektovať, pomáhať si a spolupracovať spolu bez ohľadu na vek a postavenie. To všetko však závisí od vás. Kde je dobrý manažér, tam je dobra firma.